PSYCHOTERAPIA je liečba psychologickými prostriedkami.
Odbornú certifikovanú psychoterapiu môže vykonávať a poskytovať len certifikovaný psychoterapeut, ktorý je v Zozname psychoterapeutov SR, po ukončení dlhodobého výcviku v psychoterapii (minimálne 5 rokov trvajúci), v niektorom z psychoterapeutických smerov. Odborná certifikovaná psychoterapia je viazaná na ambulanciu klinickej, poradenskej či pracovnej psychológie. A ambulancia je viazaná na získanie povolenia na prevádzkovanie a musí byť v sieti ambulancií, označená logom Samosprávneho kraja.
On-line forma psychoterapie je viazaná na ambulanciu.
Psychoterapia nie je živnosťou cez Živnostenský úrad.
Psychoterapeut je oprávnený poskytovať psychoterapiu v súlade so svojou špecializáciou.
Medicínsku psychoterapiu poskytuje klinický psychológ s atestáciou, ktorý je aj certifikovaným psychoterapeutom.
Psychoterapiu v zmysle poradenskom (counselling) vykonáva poradenský psychológ s atestáciou, ktorý je aj certifikovaným psychoterapeutom, so zameraním na problémy a nie na klinické symptómy a diagnózy.
Psychoterapiu v zmysle pracovnom, vykonáva pracovný psychológ s atestáciou, ktorý je aj certifikovaným psychoterapeutom, so zameraním na pracovno-vzťahové problémy a nie na klinické symptómy a diagnózy.
V podmienkach zdravotníctva, medicínska psychoterapia je zameraná v prvom rade na klinické symptómy, príznaky, ťažkosti a klinické diagnózy. Psychoterapia pomáha procesu uzdravovania, vyrovnávania sa s ochorením, porozumeniu významu ťažkostí, odkazu tela a psychiky, pomenovaním ťažko popisovateľných a vyslovovaných vnútorných dianí, pocitov, myšlienok, potrieb, so snahou porozumieť sebe, so súcitom voči sebe, akceptujúc, rešpektujúc to, čo je, čo paradoxne vedie k zmene; znovuusporiadaním psychických štruktúr vnútorného sveta, prežitých zážitkov, v uchopiteľný, nový celok, v gestalt, v nové poznanie, v nové uvedomenie, v novú skúsenosť, novú výzvu, a znovu získania seba, nájdenia domova v sebe samom a nájdenia svojho miesta vo svete, k väčšej vnútornej spokojnosti, aj napriek tomu, čo človeka postretlo v živote. Až v tomto bode poznania môžeme hovoriť o zmysluplnosti bytia, o zvládnuteľnosti výziev života, o psychickom zdraví, v súlade s možnosťami a limitmi každého z nás.
Efekt psychoterapieAng. Eye movement desensitization and reprocessing
Psychoterapia zameraná na desenzitizáciu spomienok na zážitok psychickej traumy pomocou očných pohybov.
Je indikovaná u posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP) a u porúch, kde trauma (násilie, sexuálne zneužívanie, živelné pohromy, konfrontácia so smrťou, život ohrozujúce situácie) spôsobila zmenu osobnosti, vyhýbavé správanie, anhedóniu (neschopnosť sa tešiť).
Trauma môže pretrvávať v psychickom živote ako toxické ložisko, môže vyústiť do zmien osobnosti v zmysle borderline rysov (hraničná porucha osobnosti), disociality (odštiepenie traumy, nie je integrovaná do psychiky) a môže zvyšovať vulnerabilitu (zraniteľnosť, náchylnosť) pre depresiu a úzkostné poruchy, vyúsťovať do abúzu a závislosti od alkoholu, drog, sebapoškodzujúcich aktivít.
Ponúkame relaxačné metódy:Každé psychické napätie, ktoré vzniklo vplyvom akéhokoľvek stresoru, má tendenciu zanechávať po sebe zvýšenú neurosvalovú tenziu (napätie vo svaloch). Keď nedokážeme túto tenziu vhodným spôsobom odreagovať, vzniká trvalé, chronické napätie vo svaloch a neskôr môže viesť k psychosomatickým komplikáciam ako sú zvýšená únava, poruchy spánku, zažívacie ťažkosti, bolesti hlavy, bolesti chrbta, oslabenie imunitného systému a pod.
Zistilo sa, že schopnosť človeka znášať bez škody na zdraví viac silných stresorov v rovnakom časovom období je limitovaná (životné udalosti, Holmes - Rahe). Pravidelnou relaxáciou môžeme v sebe rozpustiť vnútorné napätie svalové aj psychické. Relaxácia vedie k celkovému preladeniu organizmu. Toto preladenie je spojené s poklesom svalového napätia, poklesom napätia sympatického vegetatívneho nervového systému (ovplyvňuje krvný tlak, činnosť srdca, teplotu tela, tepovú frekvenciu, ovplyvňuje dych, dýcha sa nám kľudne a pravidelne), rozšírením ciev, harmonizáciou činnosti vnútorných orgánov, odpútaním vedomia od rušivého vplyvu vonkajšieho sveta, teda aj psychické uvoľnenie.
Ako doplnok v rámci psychohygieny všedného dňa ponúkam rôzne možnosti psychickej relaxácie. Zo svojej praxe viem, že každému z Vás vyhovuje niečo iné.
Pri autogénnom tréningu sa sústreďujeme a monotónne opakujeme formulky súvisiace s tiažou, teplom, kľudným dychom, teplom v oblasti brucha, s pocitmi v oblasti hlavy (hlava je jasná, voľná). Dôležitá je pravidelnosť systematickosť, postupnosť pri cvičení. Obvykle je potrebných 6 - 12 týždňov systematického cvičenia a minimálne 6 konzultácií s odborníkom v 1 - 2 týždňových intervaloch, k zvládnutiu celého autogénneho tréningu.
Autor autogénnu tréningu, Schultz uvádza, že na konci cvičenia má mať človek "vrelé srdce" a "chladnú hlavu".
Táto forma relaxácie spočíva vo vedomom uvoľňovaní jednotlivých častí tela, ktoré sa postupne stávajú stredom našej pozornosti. Postupujeme od svalov na nohách, ktoré sa uvoľňujú najľahšie, k najjemnejším svalom na tvári, ktorých uvoľnenie je zložitejšie. Precítime každú časť tela, venujeme pozornosť celému telu. Uvedomujeme si aj svoj dych, priebeh nádychu a výdychu, ako prúdi vzduch cez nosové dierky, sliznicu, hltan, uvedomíme si pohyb dýchacieho svalstva, napĺňanie a vyprázdňovanie pľúc. Nádych je spojený s napätím tela, výdych s postupným uvoľnením. Precítime dokonalé uvoľnenie po ukončení výdychu, keď na chvíľku ustane pohyb dýchacieho svalstva. Svalové uvoľnenie prináša aj psychické uvoľnenie, utíšenie našich myšlienok.
Jógová relaxácia, v kombinácii s niektorými jógovými telesnými cvičeniami (ásány), je ideálnym prostriedkom pre rýchlu obnovu telesných a duševných síl.
Spočíva v sústredenom napínaní a uvoľňovaní jednotlivých svalových skupín. Nádychom napíname príslušný sval a výdychom ho uvoľňujeme. Uvedomujeme si kontrast medzi napätím a uvoľnením.
Relaxácia učí svaly si v rôznych častiach tela dobre uvedomovať, preskúmať rôzne svalové skupiny, ktorá časť tela je najviac napätá, ktorá najviac uvoľnená, ktorej časti tela venujeme maximum pozornosti, ktorej najmenej.
Klasická forma spočíva v uvedomovaní a uvoľňovaní 16 svalových skupín. Kratšia forma sa skladá z precvičenia 7 event. 4 svalových skupín.